BAŽANT BIELOCHOCHLATÝ
Vložené 24.08.2020
Bažant bielochochlatý Lophura leucomelana hamiltoni obýva v prírode západné Himaláje od rieky Indus do Kašmíru a západného Nepálu (Felix, J. a kol., 1980). Na Slovensku má viac úspešných chovateľov. Jozef Szabó ich chová vo voliérach 2,5 m širokých, 2,5 m vysokých a 6 m hlbokých. Dno voliéry tvorí pôda, voliéra je v jednej tretine zastrešená. Naše klimatické podmienky týmto bažantom vyhovujú, pretože naše zimy sú podstatne miernejšie ako v ich prirodzenom prostredí.
Všetky u nás chované exempláre pochádzajú z domácich odchovov. Mláďatá prefarbujú do šatu dospelých už v prvom roku, takže páry z mladých jedincov možno zostaviť už v jeseni. Pohlavne dospelé a schopné rozmnožovania sú už v nasledujúcom roku. Môžu sa chovať v pároch, ale aj v kŕdlikoch, v ktorých na jedného samca pripadajú dve až tri samičky. Začiatok toku v podmienkach západného Slovenska pripadá na začiatok až stred marca, a najneskôr koncom marca nastupuje znáška. Samice znášajú na zem, do priehlbiny pod kríkom vystlanej lístím alebo v zákutí vytvorenom z ihličnanov, napríklad použitých vianočných stromčekov, 8 až 12 hnedastých vajec, ale aj menej, napríklad len dve. Dĺžka inkubácie je 25 dní.
Znesené vajcia liahne J. Szabó v liahni. Liaheň vyreguluje na teplotu 38,5 oC a teplota v nej môže klesať až na 37,5 oC. Ak je teplota v liahni správne nastavená, po uplynutí inkubačnej doby 25 - 26 dní kurčatá sa začnú kľuvať a počas 24 hodín od začiatku kľuvania sa vyliahnu. V škrupine po zdravom vyliahnutom bažantíkovi sa nenachádza ani zvyšok bielka ani krvi. Niekedy sa stáva, že liahnuci sa bažantík urobí v škrupine otvor v ktorom mu zobáčik uviazne, takže nemôže potom dokončiť vencovité nakľuvanie škrupiny dôležité na to, aby mohlo mláďa škrupinu opustiť. V takomto prípade musí chovateľ mláďaťu z vajca pomôcť, inak by v ňom uhynulo.
Relatívna vlhkosť v liahni na začiatku inkubácie by sa mala pohybovať v rozmedzí 40 až 50 %, pred liahnutím by sa mala zvýšiť na 60 až 65 %. Na vytváranie a udržiavanie potrebnej vlhkosti v liahni slúži nízka plechová alebo plastová nádobka s vodou.
Po vyliahnutí a uschnutí sa bažantíčatá dávajú pod elektrickú „kvočku“. Pre malý počet bažantíčat chovatelia využívajú na vyhrievanie malej odchovne keramické žiarovky, niekedy postačí na vyhrievanie napríklad väčšej škatule s 5 až 7 bažantíkmi aj obyčajná žiarovka, ktorá odchovňu vyhrieva na 32 oC. Postupne, ako bažantíky operujú sa im poskytuje väčší priestor a umelú kvočku využívajú v takej vzdialenosti, kde im teplota najviac vyhovuje. Po dosiahnutí veku 10 týždňov sa môžu premiestniť do vonkajšej zastrešenej voliéry.
Bažanty bielochochlaté sa živia prevažne rastlinnou potravou, dostávajú zelené krmivo, v zime do mäkkej miešanky z ovocia a zeleniny sa pridáva sušená žihľava, dvakrát v týždni cibuľa rozkrojená na polovicu, tiež posekaný cesnak, z obilnín pšenica, koncom jesene v rámci prípravy na zimnné obdobie kukurica a kukuričný šrot a trochu slnečnice.
Mláďatá dostávajú zmes pre bažanty, prvé tri týždne sypkú, neskôr granulovanú. Od tretieho dňa veku mláďat pridáva chovateľ do sypkej zmesi alebo pšeničného šrotu strúhanú mrkvu, strúhanú jablká, mladú nadrobno posekanú zelenú žihľavu. Vo veku 30 dní ich obrúčkoval obrúčkami o vnútornom priemere 12 mm.
V predjarnom období sa skrmuje naklíčená pšenica, jačmeň a ovos. Mäkké miešanky sa pripravujú z kukuričného šrotu s prídavkom strúhanky, varených vajec a vitamínových a minerálnych prípravkov. Prijímajú aj larvy múčnych červov. Prístup ku gritu a drobnému štrku má byť neustále. Okrem tohto klasického spôsobu kŕmenia, ako najvhodnejšie sa javia kompletné kŕmne zmesi pre bažanty sypké či granulované alebo oba druhy v kombinácii.
Text a foto Dušan Barlík
Texty k fotkám:
1. Mladé samce s „okuliarmi“, ktoré zabraňujú vzájomným útokom.
2. Bažanty bielochochlaté, odchov.
3. Bažanty bielochochlaté Lophura leucomelana hamiltoni 1,1, chov. Jozef Szabó.
